20.10.2014

20. října 2014 v 19:05 | 윤 리 |  Denník.
Aloha! Už to je nejaká doba, odkedy som pridala svoj denníkový výpis, a to najmä z toho dôvodu, že za môj život sa jakživ neudialo
nič mimoriadne.
Večný problém však je, že uvoľniť sa a písať to, čo mi slina prinesie na jazyk, je neuveriteľné ťažké. Znie to
jednoducho, všakže? Rada by som to skúsila, ale v poslednej dobe je táto úloha azda tá z najnámahavajších. Asi to bude kvôli
začiatku školského roka (ach áno, ja viem, som skorá, ospravedlňujem sa), ktorý ma, prirodzene, radosťou príliš nenapĺňa.
Ak ale mám myslieť pozitívne- a to nielen pri hodine matematiky- vlastne je vyhliadka na október plný farieb a neškodných
slnečných lúčov skrývajúce sa za nejasné mrak, veľmi príjemná. Október je obdobie, keď sa dá sedieť na školskej tribúne bez
toho, aby vás tam napadla partia bezdôvodne rozzúrených včiel, prípadne nejaké zamilované páriky ukrývajúce sa za stromom.
Taktiež ma celkom teší- a priznávam to bez akéjkoľvek hanby- prehrabávať sa jesenným lístím, dokonca kvôli tomu prestávam
chodiť ako kultivovaný človek po chodníku (aj keď táto informácia by mala byť prísne tajná, ho ho ho). V posledných dňoch ma
napadá myšlienka, chodiť na autobus okľukou cez celé mesto, pretože klasická cesta je tak trochu fádna, okrem deviatakov s
cigaretami v ruke a rečami, ktoré sa v rebríčku hlúposti šplhajú jasne do prvých priečok, tam nie je možné natrafiť na žiadny
zážitok (pokiaľ sa cigaretový gang ,,zážitkom" nazvať dá, samozrejme. Aj výhľad na Vietnamcov na tržnici je väčšie kultúrne
obohatenie, to vám teda poviem...)
Jeseň je takpovediac ,,obdobím", v ktorom ani tak nejde o jeseň v pravom slova zmysle, ide skorej o obdobie po 15. októbri,
keď predajcovia môžu zavŕšiť sezónu vianočných reklám a otvoriť náruč lavíne nadšených príležitostných sentimentálov.
Nákupné centrá sa od 1.novembra budú plniť zákazníkmi- a nie kvôli novej výzdobe, akoby z predmestia Las Vegas- ale
práve kvôli tomuto výbornému marketingovému ťahu. A práve v tomto období, po 1. novembri, sa začína obdobie,
z ktorého mám najkrajšie spomienky.

Minulý rok sme približne v ten istý čas, navštívili Vianočné trhy v Nitre. Nitru som mala odjakživa rada, je to mesto kultúry-
a nie kvôli tomu, že tam študuje jeden celkom milý Vietnamec- a nakoľko mne ide za kultúrou srdce puknúť (BINGO!
To je ten správny výraz!!! /potichu si gratuluje/), nemohla som odolať. Navyše, aj keď som sa istý čas myšlienke prílišnej
patetickosti spôsobenej vianočným duchom vo vzduchu tomuto presvedčeniu bránila, lákala ma vyhliadka na prechádzky
večerným mestom. Aby som neklamala, vydali sme sa tam po škole, takže náš autobus, brádziaci cestu diaľnice kozmickou
rýchlosťou (aspoň mne to tak vzhľadom na stav autobusa pripadalo), dorazil do mesta okolo druhej. Presný priebeh miniexkurzie
si nepamätám, avšak s určitosťou viem povedať, že sme strávili tri- áno, správne, tri- hodiny v nákupnom centre, kde to praskalo
zákazníkmi vo švíkoch a ja som mala chuť zaliezť do kníhkupectva, pretože tam tých ľudí veľa nebolo. Podozrievam ľudí,
že to je kvôli nulovým zľavám na tovar iba preto, lebo kalendár ukazoval mesiac pred Vianocami. Zato v obchode Gate, akoby
sa tí ľudia množili. Mám to v živej pamäti vďaka tomu, že som celkom dlhú dobu stála v rade s darčekom pre sestru.
Vtedy ma chytala moja obvyklá brutalita, a to ma tak veľa vecí ani nevytočí.
Keď sme sa nakoniec stretli na sľúbenom mieste- prirodzene, ZASE meškali len učitelia, akoby tie tri hodiny boli málo- presunuli
sme sa do Tesca naproti. A ja blbá som dúfala, že nám tam dajú iba organizačné pokyny... Ha ha ha. Takže som ďalšiu hodinu
strávila niekde, kde som si prezerala detské dupačky bez akéhokoľvek záujmu. Nakoniec sme sa presunuli na trhy pred budovou
divadla Andreja Bagara. Pri tejto spomienke si neviem odpustiť zážitok jedného opilca po päťdesiatke, ktorý sa tam opieral
o stĺp, v ruke zvieral plastový pohárik s punčom a kecal vety bez významov (možno aj preto prišiel mojim spolužiakom
vtipný). Z trhov sme sa rovno presunuli do divadla, kde sa konalo vianočné predstavenie, na ktorého dej si však nepamätám.

Naša triedna tentokrát vymyslela výlet do Bratislavy. Celkom sa mi to hodí,
pretože a.) potrebujem novú knihu a b.) potrebujem prísť na iné myšlienky.
Školské akcie sú ideálna príležitosť. Spolužiaci sršia prílišným nadšením,
takže skutočne to nie je taký veľký hlavolam, navyše v tomto časovom
úseku človek vníma svoje problémy celkom inak.
Nie som si celkom istá, či sa mi pozdáva návšteva parlamentu, každopádne
ma nadchýňa plán návštevy výstavy Tutanchamona, aj keď to je drahšie,
než som predpokladala a za tých 8 eur by som mohla odísť z antikvariátu
s viacerými knihami, ale čo človek neobetuje na to, aby sa niečo naučil
(a nevypadol na jeden deň zo školy), všakže?
Navyše som moju triednu veľmi pekne poprosila, či by som nemohla
absolvovať chodenie po nákupákoch (zlatý klinec programu!), sama.
Ozrejmujem vás práve teraz s faktom, že niektorí učitelia sú až horliví
vyznávači filozofie, že žiaci by sa mi pohybovať v skupinkách, pretože
aj keby ich možná strata jedného zo žiakov síce nesmierne tešila:
,,Stratíš sa, a čo potom?! Mňa zatvoria!". (No jo, táto veta vo mne vyvoláva alergickú reakciu.)
Súhlasila. Po suchom skonštatovaní po rodičovskom združení, kde sa moja mama dozvedela že ,,Vaša Emma má vlastný svet,
čo rozhodne nesmiete vnímať ako zlú vlastnosť, pani L." (netušila som, že si naša triedna všíma, ako na angličtine skladám
básničky) a ,,Vaša Emma je na inej inteligenčnej úrovni" , je voči mne a mojej nezainteresovanosti do školskej angličtiny až
príliš liberálna. Odôvodnila to tým, že nie som predsa malé decko a teda sa zvládnem orientovať v Avione aj sama. No ok.
A nemusela som ani vytiahnuť svoj neprestrielny argument: ,,Pani učiteľka, musíte však uznať, že prispôsobovať sa ostatným
je tak trochu obmedzujúce. Viete, každý chce ísť do iného obchodu a tak mi možno na moje potreby ani nezostane čas."
Ech. Očividne naša triedna vie, čo je to chodiť po nákupakoch so shopaholičkami...


Spolužiak:
Aké je tvoje IQ?
Ja: 90-60-90.

Minulý týždeň som prišla na onen fakt, že náš nový chemikár- pracovný názov Štúr- sa voľakedy učil japončinu. Dozvedela
som sa to celkom náhodou, keď sme s ním mali zastupovanú angličtinu.
Pretože ja som zvyknutá robiť na angličtine všetko, okrem angličtiny, nebolo mi pochuti robiť ústne cvičenie, preto sa všetka
moja pozornosť strhla na dezinfekčnú gebuzinu mojej spolužiačky, za čo ma on ,,potrestal"- dal mi celé cvičenie prepísať.
,,No veď počkaj," hovorím si potichu, ,,ty ma ešte nepoznáš." A vrhla som sa do písania.
Písala som rýchlo, slová som prelietala očami a preto som cvičenie dokončila ešte skôr, ako to trieda stihla dokončiť ústne.
Schmatol mi papier s napísaným cvičením a skontroloval ho očami.
,,Výborne." Oči mu zasvietili ako vtedy, keď nám rozprával o golfových solárnych autíčkach. ,,Teraz si môžeš robiť, čo chceš."
Vráti mi papier s potmehútskym úsmevom.
Začala som si opakovať hiraganu a katakanu v aplikácii v mobile. Mimochodom, tá aplikácia je fakt super, je zdarma, máte tam
všetko, čo potrebujete a navyše vás to pri každej lekcii aj vyskúša- Obenkyo sa to volá.
,,Emma je na mobile," zaplače spolužiak, ktorému pred sekundou vzal mobil.
,,Zmĺkni," syknem, ale je neskoro.
,,Čo robíš na tom telefóne?" ozve sa chemikár.
,,Učím sa japončinu," zamrmlem bez akéhokoľvek zafarbenia hlasu.
,,Ukáž."
Ha ha, on mi neverí, pomyslím si a vydám sa s telefónom ku katedre.
,,Mhmmmmmmmm. Zaujimavé. Aj ja som...sa...niekedy učil kataka...nu," odvetí.
,,Aha," poviem zdvorilo, aj keď to nič nemení na fakte, že mi nie je sympatický.

Y.R.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 beepinka beepinka | Web | 21. října 2014 v 15:01 | Reagovat

Heh ta spolužačka tě dobře práskla..uškrtila bych jí >o< :D!tomu chemikáři jsi musela pěkně vytřít zrak s tou prací :D! jsi velmi chytrá :o) ... tak to si ten výlet do BA užij ^^ je dobře,že tě tam nechají pohybovat se samotnou ^3^)..No jo...za chviličku totálně vypukne předvánoční šílenství -.-

2 Emi Emi | Web | 13. března 2016 v 14:28 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama