Čará jesene podľa mňa, článok prvý.

22. srpna 2014 v 21:49 | 윤 리 |  Denník.
Tento článok nemá žiadny účel. Proste ho ignorujte, prípadne sa tvárte, že vás čítanie týchto riadkov skutočne zaujíma a zanechajte komentár (samozrejme, aj keď vás to nezaujíma, autorka tohto článku priam slintá nad komentármi.)

Každý september sa u nás v meste koná jarmok. Pre väčšinu ľudí to nič neznamená, vlastne im je iba na príťaž to, že sa na dva dni zastaví hlavná premávka a potom vodiči nadávajú, že musia ísť obchádzkou cez mesto a tým pádom neskoro prídu do roboty. Mne to- ako študentke- vôbec neprekáža, pretože beztak si už učitelia zvykli na moje neskoré príchody do školy, pretože jazdy nášho autobusára Jogurtíka skorej pripomínajú vyhliadkové jazdy autobusom plnom nemeckých penzistov. Nepokúšajte sa pátrať, ako tá prezývka vlastne vznikla, vznikla veľmi dávno, ešte keď som bola menšia. Ja ani netuším, či ho tak volám iba ja so sestrou, alebo aj niekto iný, každopádne si neodpustím jeho skromný popis: bol to malý, viac-menej bacuľatý pán, možno niečo po päťdesiatke, mužom ako on je veľmi obtiažné určiť vek. Mal začínajúcu plešinu, ktorú mu lemovali chumáče čiernych, šedivých vlasov. Tvár sa mu počas rokov už trochu spustila, ochabla, ale stále mala príjemný výraz, ako ju mala, pravdepodobne, pred rokmi. Celé rána nám nepúšťal nič iné okrem Senzusu a počas teplých liet nosil rozopnuté šoférske košele. Niekedy niečo milo poznamenal, nebolo možné sa naňho za neskoré príchody hnevať.
Tento autobusár nezabudol asi v druhej polovici septembra zakaždým okomentovať príležitosť, keď v stredu dorazili kolotoče na piatočný jarmok. Prefičal popri gymnáziu, zastavil pri poliklinike, aby študenti gymnázia (vtedy vystupovala viac, než polovica autobusa, pretože mladí išli do školy a starší na polikliniku) a napokon stál na križovatke, aby sa vyhol vstupu do mesta a zaviezol nás, zvyšnú posádku, na MHD. Ako tak stál na križovatke, nikdy mi neunikol pohľad na to, ako sa ľudia už zrána pustili do práce, aby mali svoje stánky čo najskôr postavené. Spomínam si, že už celé tie roky mojej školskej dochádzky (už to bude ôsmy rok!) ma uchvacoval ten pohľad. Na začiatku kockatej cesty ťahajúcej sa cez stred mesta väčšinou stáli stánky s cigánskou a postaršie cigánky predavajúce periny, nakoľko na konci tejto cesty bývali tie najlacnejšie stánky. Zároveň si tam vždycky prenajímal stánok môj sused. Neprekvapilo ma to, môj sused bol odjakživa veľký žgrloš a, úprimne, zvykla som sa tomu stánku asi do svojich desiatich rokov vyhýbať, ale posledné tri roky zisťujem, že sused ma prestáva poznávať. Našťastie. Ďalej zvyknú stáť stánky s burčiakom, pri ktorých postávajú opilci, farebné pukance, sladkosti, oblečenie a slovenské výrobky. Kolotoče bývajú odstavené v bočných uliciach a na plošine popri autobusovej zastávke. Nikdy som kolotoče nemala rada. Zbytočne mi je od nich zle. Ak sa budem chcieť pozvracať, pozriem si Instagram niektorých dievčat z našej školy. Avšak kolotoče sú neklamným znakom toho, že jarmok sa neodmysliteľne blíži.
Keď vystavia pútač, ktorý nás všetkých pozýva na tradičný jarmok, teenageri postavájuci pred kostolom, fajčiac ich ranné cigarety, totálne ignorojúc všetky tie dôchodničky ušomrané kvôli dymu, si začnú plánovať svoje výlety na čoraz drahšie kolotoče a s nadšením štebocú nielen o tom, ako sa poslednú sobotnú noc ožrali do bezvedomia, ale ako to tento piatok a aj v sobotu roztočia v uliciach jarmočného mesta. Keď okolo pútača ráno prechádzam, zvyknem sa na prechode, v dave stredoškolákov, ticho pousmiať. Nie je to ten typický úsmev, ktorý venujete peknému predavačovi zmrzliny, je to úsmev, ľahko mýliteľný s hrou vetra. Zvykne aj rýchlo zmiznúť, potom sa ďalej venujem hudbe hrajúcej cez slúchatká a súbežnosť môjho jesenného kabáta s mysľou.

Každoročne sa v ten istý deň, ako začiatok jarmoku, koná na amfiteátri aj výstava hydiny. Dobrovoľne by ma tam nikto nedostal, nakoľko už niekoľko rokov trpím hrôzou zo sliepok (asi preto sa niektorým dievčatám na svetelné roky vyhýbam), kohútov a moriek, odkedy mi Ďuďo detailne popisoval jeho zážitok, ako stál sám, ako vojak v poli, proti armáde nasratých moriek. Chodíme tam so školou. Upodozrievam učiteľov, že je to pre nich pohodlnné poradenie si s nami, pretože väčšina deciek už, ako tradične, myslí na jarmok. Ďalším dôvodom pravdepodobne je aj to, ako sa s pribudajúcimi rokmi horšie zvládajú nadšené deti už, ako tradične, mysliac na jarmok.
Aby som bola úprimná, a myslím, že týmto vyjadrujem názor všetkých žiakov, nikdy sa mi tam nechcelo chodiť. Nevedela som posúdiť kritéria, podľa ktorých sa dané zviera hodnotilo, iba som sa tam tak prechádzala, a civela na tie zvery tak vyjavene, ako ony na mňa. Nedá mi nepoznamenať istú spojitosť medzi správaním tej zvery a mojich spolužiakov ktorí, bohužiaľ, rok čo rok sa správajú viacej podobnejšie hydine. Toto je jeden z dôvodov, prečo sa mi po týchto dňoch nebude cnieť (zabaralo mi dobrú minutu sformulovať túto vetu). Dosť jasne si spomínam na minulý rok, keď dosť pršalo a ja som sa tam v tenkých teniskách a tenkom kabáte prechádzala medzi klietkami, neustále bohovala a zároveň ľutovala aj tie zvieratá, nie iba kvôli tomu, že tam musia byť zatvorené, ale aj kvôli tomu, že musia vidieť na vlastné oči správanie deciek, vypustených akokeby z ústavu, nie zo základnej školy (niekedy mám pocit, či náhodou zédeeška nie je ústav, za ktorý sa neplatí).
V TEJTO CHVÍLI NIE SOM SCHOPNÁ POKRAČOVAŤ, LEBO KIM- I AM GODNESS OF THE HOTNESS- JONGIN NA MŇA POZERÁ TÝMI ČERVENÝMI OČAMI AKO UPÍR. KAM SA SERE TWILIGHT?! MUSÍM SA ÍSŤ VYDÝCHAŤ.
Po tom, ako nás konečne vypustia, deti sa s bleskovou rýchlosťou rozpŕchnu po jarmoku a ja s nimi.
Posledný rok som jarmok absolvovala sama, nakoľko sa mi nechcelo čakať na spolužiačky pod každým kolotočom a blbo sa usmievať, vraj "Užite si to, ja vás tu počkám ako odložené smeti.". Musím povedať, veľmi sa mi to páčilo. Na nič nemyslieť, nikomu neodpovedať, iba bezmyšlienkovo túlať medzi ľuďmi, hladieť do stánkov a, ako obyčajne, stratiť sa medzi tetami s nákupnymi taškami, keď zahliadnem niekoho, koho nemám chuť vidieť. Urobím to tak aj teraz. Uvedomila som si, že som sama najlepším kamarátom a svoju spoločnosť si užívam viac, než spoločnosť ľudí, ktorí na mňa po absolvovaní základnej školy aj tak zabudnú.

P.S: Ako idú vaše prázdniny?? OK. Som skorá, už sa pomaly končia.
P.P.S: Pokusím sa napísať ostatné časti čo najskôr. Sľubujem nie. Ak nie, máte povolenie ma ukameňovať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miya Miya | Web | 23. srpna 2014 v 15:14 | Reagovat

Už som si myslela, že si na blog zabudla, rada som si to tu opäť prečítala :) Tak ešte predtým než prejdem k jarmoku a tak, musím povedať, že Kyungsoo v menu je...na umretie! Bože, prečo je tak sexy? Úžasný výber proste :3
K tomu šoférovi: Tak ja myslím, že keď ešte len teraz niekedy oplešatiel a má ešte aj svoje vlasy tak 50 zase mať nemusí. Videla som to na svojich učiteľoch a ocovi, že stačí aj po 35-ke a vlasy idú preč :D
Ináč to máte teda zaujímavý jarmok, keď je tam ešte aj tá hydina :O MG. A že vás tam vezmú ešte aj zo školy. Chúďatká tie zvieratá :/ A ináč rozhodne by si nemala mať taký predsudok na kolotoče. Náhodou sú vcelku v pohode (aj keď...vlastne. Nie. Nie, sú na prd. Keď sa na teba tlačí ešte o 20 kg ťažšia baba a ty skoro vypadneš zo sedačky a slzy ti tečú celú jazdu...poznám to :D) Takže kolotočom sa vyhýbať! :D

2 Nataly ^^ Nataly ^^ | Web | 25. srpna 2014 v 17:44 | Reagovat

Keď som bola mladšia mala som takýto septembrový (banícky) jarmok u nás celkom rada. A chodila som tam hlavne kvôli kolotočom. Nestačilo, že tie kolotoče chodievali pravidelne ku nám na sídlisko (teraz sa už kamsi vyparili, nová generácia ich akosi neuznáva), musela som využiť aj túto príležitosť, lebo na jarmoku boli vždy kolotoče o čosi lepšie. A pokiaľ rodičia platili, mohla som sa voziť na kadejakých dráhach, autách, lodiach až do umretia. Postupom času, keď ma kolotoče už omrzeli, lebo mi z nich začalo bývať celkom zle od žalúdka (teraz by som nešla hádam ani na detskú manéž :D.. ) stratil jarmok pre mňa význam. Sem-tam sa tam idem náhodne pozrieť, ale absolútne nenávidím predierať sa obrovským davom ľudí. Všetci čumia do stánkov, nepozerajú sa pred seba, potom sa im všetkým uhýbať, už len čakám, kto ma zrazí k zemi. Možno keby tam tých ľudí bolo aspoň o polovicu menej, užijem si ten jarmok hádam aj o čosi viac.
Ale keď si mi to takto teraz pripomenula, tento rok to napravím a po dvoch, či troch rokoch absencie tam konečne pôjdem. Kúpim si cukrovú vatu, varenú kukuricu a trdelník :D

Kim Jongin....
Dajte ho niekto preč, lebo ja už sa na neho nedokážem pozerať. Too much sexiness for me T____T

3 Rei-chan Rei-chan | Web | 26. srpna 2014 v 12:18 | Reagovat

*w* Potrebujem ďalší článok s tvojim písaním *w* mám veľmi rada štýl tvojho písania a prečítala by som od teba naozaj čokoľvek~

Kolotoče som mala veľmi rada keď som bola malá...aj keď mi z nich bolo neskôr zle tak som stále chcela na kolotoče chodiť :D ale čím som staršia tak ma rodičia na kolotoče nechcú pustiť T^T a ja by som tam aj išla sama ale nemám žiadne peniaze >.<
to chodenie po jarmokoch ma nebaví =_= no čo ma ešte viac nebaví je to keď nás učitelia zo školy vyženú niekde von a ja musím tráviť čas s mojimi spolužiakmi...nedokážem komunikovať len tak s hocijakými ľuďmi a s mojimi spolužiakmi už vôbec nie!...to už by som radšej trávila čas v škole učením.

Ten Kyungsoo v menu je tam tak dokonalý a strašne roztomilý :33
A Kai...naozaj kde sa hrabe Twilight keď k-pop a j-rock má oveľa krajších, úžasnejších a nádhernejších upírov :D *w*
...nemôžem od neho odtrhnúť oči *-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama