Whatever, na nadpise nezáleží.

26. července 2014 v 16:08 | 윤 리 |  Denník.
Už je to nejaký ten piatok, čo som poctila tento blog svojou vzácnou návštevou.
Možno by som celé toto nazvala svojou lenivosťou
dokopať sa k nejakému článku, respektíve nechuťou písať niečo, ak na to nemám náladu, pretože ja som dosť náladový človek a, úprimne,
i jedna pieseň vie moju superúžasnopozitívnu náladu v sekunde schladiť na náladu na bod mrazu, tak, že som prakticky schopná
vynadať aj poštárke, že mi na prevzatie zásielky podala zelené pero namiesto modrého a dobre si túto zlú stránku uvedomujem.
Ako poznamenala Miya- a, pravdupovediac, trochu som sa pri tejto Tvojej až priveľmi pravdivej poznámke začervenala- moje scenáre
sú až priveľmi divoké a sado-maso, čo je vlastne tak trochu divné, nakoľko horory naozaj nie sú môj štýl (nah, desať bodov pre Teba, majstre Wu Yifan). Asi budem musieť niečo so svojou brutalitou urobiť. (Nebude to ľahké, moje diktatórsko-brutálne sklony potláčam
asi od desiatich, keď ma míňala éra Twilightu a vtedy som sa rozhodla, že tie ukričané pubertiačky budem vraždiť. Teraz som si
uvedomila, že som časť EXO stans a tie robia niekedy- no okej, dosť často- to isté.) Ale v zásade nie som zlý človek.
Z môjho pohľadu. Svoj pohľad na seba je ozaj za určitých okolností až príliš asertívny- aspoň čo sa týka charakteristických vlastností.
No nič. Aspoň toľkoto na úvod tohto článku. Úprimne, neviem, o čom mám písať, pretože môj život má asi také grády,
ako Zelova spláchnutá žaba v hajzli.

Za svoj život mám dve hlavné nálady- Ken alebo Leo, neexistuje nič medzitým, ako výstižne poznamenala Vrahyňa akurát v tom momente, keď sa prikradla do izby tak potichu, že som si ju všimla až vtedy, keď sa skončila dramatická scénka v Danshi Koukosei no nichijou (Tadakuniho sestra akurát nakopávala Yoshitakeho, lebo mu ukradla spodnú bielizeň). Vlastne prišla krátko potom, čo som ju s hlasom vojnového generála poslala na krátky výlet do čerta, pretože počúvať jej pesimistické reči je fakt ako za trest, nuž sa musela zmieriť s titulom nechceného alterega, ktoré robí spoločnosť iba vtedy, keď som v nálade "Ken" a nie "Leo". Oblečené mala čierne tričko s nejakou metalovou skupinou, pravdepodobne to bola veľkosť XL, vysoko vyhrnuté ponožky a mohutné kanady, takže vyzerala, akoby prišla z rockového koncertu a nejakou nešťastnou nehodou prišla o nohavice v dave fanúšikov. Teda, ja ju tak mám zaškatuľkovanú, možno preto už celé roky vyzerá rovnako. Whatever. Iba tam tak pri mne stála a poklepkávala nohou, nabetón ma chcela nahnevať.
,,To sa ti nepodarí," premýšľam s úškrnom.
Jasné, nepodarí sa jej to, akoby aj mohlo, od toho, aby ma niekto nasral ma delí asi iba mesiac a prvý na zozname je Kecek, to je isté. Dávam mu päť minút. Päť minút od príhovoru našej riaditeľky a ja vám garantujem, že domov pôjde s obrovským modrým monoklom cez polovicu tváre (okej, zase som brutálna, musím prestať, inak si nikdy nenájdem kamarátov, eh heh). Vlastne nie je taký problém udrieť Keceka. Je malý, má detskú tvár a detský hlások. Problém však je, keby že chcem udrieť Vrahyňu, moja ruka by prešla vzduchom a vyzerala by som presne tak, ako keď som sa snažila zaháňať sa s tyčou od metly (pre vlastnú bezpečnosť samej seba a pre zachovanie všetkých lustrov v dome to už nerobím).

Túto vec by som na blog nemala písať, lebo veľa ľudí ma teraz bude považovať za blázna, každopádne som sa rozhodla, že cez prázdniny urobím svoj projekt na nemčinu, ktorý nám nemčinárka ešte ani nezadala. No a čo. Už na konci školského roka nám povedala, že ho budeme v septembri robiť. Skrátka, zaprisahala som sa; tento školský rok chcem všetko robiť na 100%, pretože sa mi dosť často stávalo, že som si pod lavicou zabudla úlohu a tak, takže som to doháňala cez prestávku. Páni, v živote by som nebola uverila, koľko sa toho za desať minút dá stihmúť- pravda, moje písmo v takýchto prípadoch vyzerá naozaj otrasne, ale čo tam po tom. Eojjaessdeun, téma je jednoduchá: obľúbená celebrita. Možno to pre kpopového fanúšika znie až priveľmi jednoducho, no zdanie klame: ZASE som sa nevedela rozhodnúť medzi x idolmi bez toho, aby som sa necitíla previnilo. Na jednu stranu spravím projekt o B.A.P. Je mi úplne ukradnuté, že to má byť iba o jednej celebrite, B.A.P je moja obľúbená skupina a nemôžem to urobiť iba o Yonggukovi, moje srdce mi to nedá. (Čo ak si to raz prečítajú? Drž hubu Vrahyňa.) Nakoľko list mojich idolov je dlhší, ako vysvetľovanie mojej mame, že anime v skutočnosti nie sú rozprávky, na druhú stranu výkresa urobím koláž s ostatnými a do stredu pôjde moja fotka, cez oči bude moje meno a okolo seba urobím napodobneninu albumového coveru ARTPOP (naša nemčinárka má vyštudovanú vysokú školu umenia a ja umenie milujem, takže to bude skorej umelecký výkres, ako projekt na nemčinu, kekekeke).
Pokiaľ si už o mne myslíte "bože, ona je blázon" nebudem vám to mať za zlé. :-D
Presne pred dvoma týždňami som sa vybrala do Nitry na lov kníh, nakoľko sa moja sestra s priateľom vydali do nákupného centra a ja som v ten pondelok mala ísť na prázdniny, takže bolo prirodzené uloviť si niekoľko nových kníh. M. utrúsil, aby som sa neobliekala do čierneho, pretože ma nevezme do auta (KEDY UŽ POCHOPÍTE TOTO: ČIERNA NIE JE SMÚTOČNÁ FARBA, SAKRAPRÁCE!!! JE ELEGANTNÁ STFU.), takže som sa necítila dobre v tých krémovo-bledých nohaviciach, navyše ma rozširovali a vyzerala som ako vrece zemiakov, ale aj napriek tomu som si dokázala vybrať knihu od Lawrence M. Kraussa- Vesmír z ničoho a Čakanie na Lina od Cha Tina. Nikdy som nečítala čínsku knihu, ale musím povedať, že ten divný štýl písania sa mi naozaj páči. Akurát, keď som sa skláňala pri manga, uvidela som chlapa, ktorý stál uprostred uličky a sústredene upieral pohľad do telefónu asi desať minút, ani si nevšimol, keď som z koženej kabelky vybrala telefón a odfotila ho. Načo takí ľudia chodia do kníhkupectva, hmf.

Ako idú prázdniny?
Budem sa snažiť napísať v auguste nejaký článok, tak sa zatiaľ majte, ohlásim sa. Určite. Jedine, že by nie.

Y.R.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nataly ^^ Nataly ^^ | Web | 1. srpna 2014 v 22:56 | Reagovat

Samozrejme že čierna farba je elegantná a navyše zoštíhľuje tak, až sa občas sama čudujem, že aj ja môžem niekedy vyzerať dobre. Ale len v čiernej. Inak to nie je bohviečo, čo sa mňa týka. Vlastne môj šatník je ladený iba do čiernej, šedej a červenej farby. Veľmi pestrý. Sem-tam sa nájde kúsok inej farby (dokonca aj ružové tričko, ktoré mi nanútila kamarátka), ale inak tomu neholdujem.
Tiež musím zájsť do kníhkupectva, urgentne potrebujem pokračovanie jednej knihy. Inak si zvyčajne v poslednej dobe knihy len sťahujem z internetu a čítam ich ako e-booky *barbar*. Síce to nie je to pravé orechové, ale v núdzi nedostatku peňazí sa musím uchýliť aj k takýmto praktikám.

Nikto by ma nikdy v živote nedonútil venovať sa nemčine cez prázdniny. Nikdy. Fakt nikdy. Ani keby mi zaplatili za to.  Ja sa jej nevenujem ani v rámci školy, ehm. Môj problém tkvie v hlboko zakorenenej nenávisti, ktorú pociťujem voči nemčine (žeby to bolo kvôli učitelke zo strednej?).. Ale pokiaľ by som mala písať o kpop idolovi, možno by som sa premohla. Každopádne, angličtinu mám radšej. Tú priam milujem. Ale nech sa ti darí s projektom ;) Aj tá estetická stránka toho bude určite vyzerať dobre.

Som rada, že nie som jediná, ktorá mám také divné agresívne stavy vo svojom živote, kedy by som najradšej poslala pod zem polovicu osadenstva v okolí jedného kilometra, minimálne. Ja sa dokážem celkom rýchlo nasrať a taktiež mávam 2 typy nálad. Preto sa občas zastávam názoru, že som schizofrenik, lebo tie moje dva druhy nálad a stavov sú úplné protiklady. Uh, fakt občas nechápem samú seba. Ak sa budeš niekedy ako blázon cítiť sama, spomeň si, že ďalší podobný blázon ti tu píše komentáre.. ;)

2 Rei-chan Rei-chan | Web | 8. srpna 2014 v 20:09 | Reagovat

Na začiatok mi prepáč, že tento článok komentujem tak neskoro >.<
Tú lenivosť poznám. Aj mňa teda hlavne v tejto dobe pochytila taká nálada nepísať žiadne články a nič nerobiť až ma to dosť hnevá, ale verím, že čoskoro tu pridáš ďalší článok lebo veľmi rada tvoje články čítam~

Aww teraz keď si mi pripomenula Krisa tak som si musela pustiť jeho pesničku *w* aj keď je strašne smutná, no je strašne nádherná a ešte k tomu jeho hlas *___*
Ukričané fanúšičky sú zo všetkého najhoršie a ešte k tomu ukričané kórejské fanúšičky, to vždy chytám nervy keď ich niekde náhodou uvidím v nejakom videu a mám chuť prísť tam a zbiť ich.

Dúfam, že sa ti ten projekt podarí podľa tvojho opisu vyzerá úžasne a určite aj úžasne bude vyzerať~ Milujem robenie projektov *-*

V kníhkupectvách som schopná stráviť aj celý deň, ostala by som tam tak dlho len vždy keď tam s niekým idem tak ma už ťahá neskôr preč -_-
a to nosenie čiernych vecí...čo proti tomu všetci majú?! aj moji rodičia boli dosť proti tomu, ale už si zvykli *museli si zvyknúť ani nemali na výber* a taktiež si zvykli už aj na všetkých K-poperov a J-rockerov :33 hlavne na to keď mi začne v izbe spievať Ruki už to proste ignorujú lebo vedia, že keby utrúsili hocijakú poznámku na tému prečo sa malujú alebo že Uruha vyzerajú ako ženská, alebo čokoľvek iné tak by sa nevyhli dlhému poučnému rozhovoru.
Najviac zo všetkého nenávidím keď sa mi niekto stará do oblečenia, vtedy mám aj ja dosť drsné predstavy o zabití každej osoby.

Blázni sú tí najlepší ľudia, môžeš byť len rada, že nie si priemerná ako všetci ostatní nudní ľudia na tejto planéte.
Mno, teším sa na tvoj ďalší článok a dúfam, že tu bude čo najskôr :3 a tiež dúfam, že si užívaš prázdniny~ A taktiež ti ďakujem za tvoje komentáre k mojim článkom =^-^=

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama