Červenec 2014

Whatever, na nadpise nezáleží.

26. července 2014 v 16:08 | 윤 리 |  Denník.
Už je to nejaký ten piatok, čo som poctila tento blog svojou vzácnou návštevou.
Možno by som celé toto nazvala svojou lenivosťou
dokopať sa k nejakému článku, respektíve nechuťou písať niečo, ak na to nemám náladu, pretože ja som dosť náladový človek a, úprimne,
i jedna pieseň vie moju superúžasnopozitívnu náladu v sekunde schladiť na náladu na bod mrazu, tak, že som prakticky schopná
vynadať aj poštárke, že mi na prevzatie zásielky podala zelené pero namiesto modrého a dobre si túto zlú stránku uvedomujem.
Ako poznamenala Miya- a, pravdupovediac, trochu som sa pri tejto Tvojej až priveľmi pravdivej poznámke začervenala- moje scenáre
sú až priveľmi divoké a sado-maso, čo je vlastne tak trochu divné, nakoľko horory naozaj nie sú môj štýl (nah, desať bodov pre Teba, majstre Wu Yifan). Asi budem musieť niečo so svojou brutalitou urobiť. (Nebude to ľahké, moje diktatórsko-brutálne sklony potláčam
asi od desiatich, keď ma míňala éra Twilightu a vtedy som sa rozhodla, že tie ukričané pubertiačky budem vraždiť. Teraz som si
uvedomila, že som časť EXO stans a tie robia niekedy- no okej, dosť často- to isté.) Ale v zásade nie som zlý človek.
Z môjho pohľadu. Svoj pohľad na seba je ozaj za určitých okolností až príliš asertívny- aspoň čo sa týka charakteristických vlastností.
No nič. Aspoň toľkoto na úvod tohto článku. Úprimne, neviem, o čom mám písať, pretože môj život má asi také grády,
ako Zelova spláchnutá žaba v hajzli.