No Mercy alebo náhly vzrast popularity B.A.P u pubertiakov

6. června 2014 v 21:34 | 윤 리 |  Denník.
Ha!
Prekvapenie. Nie, nie som mŕtva, teda zatiaľ. Pokiaľ ste si mysleli, že moja existencia pri uzretí nového videoklipu B.A.P odplávala do nenávratna, musím povedať, že vaše odhady sú prekvapivo blízko pri pravde, avšak to nie je hlavný dôvod mojej dlhšej odlmky. Dôvodov sa tu nájde viacero- za niektoré sa hanbím, niektoré sú bezpredmetné, jednoducho, načo sa zaoberať tým, prečo som sa odmlčala, keď si môžete prečítať ďalší článok?
Bloggeri, v tomto prípade bloggerky s prudkým nárazom popularity, na svoje činnosti nezabúdajú. Vždycky sa vrátia na blog, pretože sa vždycky nájde nejaký zaujímavý podnet, o ktorom by sa dal napísať článok. V mojom prípade to bol päťdňový pobyt na plaveckom výcviku, z môjho uhla pohľadu dobrovoľné sa vydanie za srdcovým infarktom. Vrátila som sa s presvedčením, že Kórejci nie sú pre mojich rovesníkov takí divní, ako sa na prvý pohľad môže zdať...

Kým som za sebou ťahala kufor plný nadávok, ktoré som stihla vypustiť pri balení, pretože môj pes si tam urobil miestečko hneď po tom, ako som si tam naukladala čierne veci, potichu som nadávala na všetkých bohov, nakoľko nebolo nič príjemné ťahať za sebou kufor s dvadsaťpäť centimetrovou rúčkou, ak sa vaša výška blíži k číslu stosedemdesiat centimetrov. Pritom som bez akéhokoľvek záujmu o okolitý svet počúvala veselé pospevovanie si mojich milých spolužiakov o tom, ako je podľa nich to posraté jazero, vedľa ktorého viedli naše kroky špinavšie a špinavšie. K tomu sa, ako inak, rátali aj tie sentimentálno-nostalgické historky z tohoto miesta, spred dvoch či troch rokov. V poriadku- aj ja som s čiastočne zasnívaným pohľadom pri časti "Hoesaekbit sky yodongchimyeo gallajin" spomínala na onen zážitok so spadnutým telefónom Istej Osoby pri člnkovaní rovno do jazera, či ako sme museli ísť v jeden rok domov autobusom bez klimatizácie a batožinového priestoru (naša batožina sa viezla s nami na vlečke), vzápätí som ale tieto myšlienky zavrhla a nebudem popierať pomaly rodiaci sa odpor nielen ku kufru, ale aj k všetkému živému v danej chvíli. To bol dôvod, prečo som spolužiačke- označme si ju ako A.- na akúsi duchaplnú vetu odpovedala iba kývnutím hlavy. Pravdepodobne to bolo spôsobené mojim hladom. Ak by som bola anorektička, všetci by zo mňa boli na nervy a určite by som skončila brutálne zavraždená niekde na školských záchodoch s pravítkom v čele, s krvácajúcou ranou. Až do večere ma nutkala chuť urobiť toto isté pár osobám. Potom sa však akýsi génius- kto to bol?- prikradol k môjmu tabletu a objavil No Mercy, z čoho sa neskôr stala hymna tohto ročného plaveckého výcviku. V tej chvíli som sa tešila našťastie falošnej popularite, ktorá rástla a rástla, až kým sa z nej nestal druhý Choi Junhong. Nuž, sprvu ma tešil titul hymny, avšak po pár dňoch, keď o rok starší chlapci chodili do našej izby- opisovať ten bordel pre mňa, ako puntičkára je nesmierne bolestivé, preto sa radšej zdržím opisu- za účelom vyjedania slaninových čipsov (ak by som mohla jesť mäso, určite by tak neurobili) a sledovania videoklipov No Mercy, Coffee Shop, Badman, Stop it, 1004 a One Shot mi celý ošiaľ začal liezť na nervy. Priznávam, kývania hlavy Chlapca, čo vyzerá ako anime postava, Chlapca, čo mi pripomína dievča, Chlapca s vlasmi ako mop a Chlapca, ktorého nevoláme nijako na adresu B.A.P a ich prejavenému obdivu k videoklipom mi najprv nesmierne zvyšovali náladu, ale keď sa zakaždým opýtali, kto je v B.A.P môj obľúbený, lebo si jednotlivé tváre a mená nevedeli zapamätať, vtedy som seriózne začala uvažovať o krvavom spôsobe vraždy.


*zvuk otvárania dverí*
Ja: *zbadám Chlapca, čo mi pripomína dievča* "Hej!"
Chlapec, čo mi pripomína dievča: *zdvihne zrak od tabletu* "Huh?"
Ja: "Rád padáš z okna?"
Chlapec, čo mi pripomína dievča: "Prečoooo?"
Ja: "Idem vyhadzovať z izby nepotrebný odpad. Zavadzáš mi tu, tak vypni môj tablet a vypadni."

Noci som pravidelne trávila ustavičným frflaním na Dievča, ktoré volám satan (V., ak toto čítaš, najskôr Ti musia všetky kučery stáť na strany, prskáš, ale potichu sa smeješ) a striedavým vymienaním pesničiek z filmu Atlas Mrakov a Amélie. Ach. Nadávanie. Pravidelná čínnosť, opakovaná každý deň, keď dievčatá zablokovali kúpeľňu, takže som s vlasmi ako slama a neosprchovaná musela ísť na večeru, alebo keď som sa v noci medzi kopami obalov od cukríkov snažila nájsť cestu na záchod a zakaždým som zakopla o prach dverí. Boli to tiché nadávky, väčšinou som ich nepočula ani ja sama, zato to boli nadávky, ktoré používajú štangasti v krčme, takže sa za to aj trochu hanbím.
Nadávala som aj keď bola nekonečná rada na tobogán. Stála som vedľa Chlapca, ktorého nevoláme nijako, slnko mi pálilo na hlavu a jediné, o čom sa vedeli baviť aj s jeho bratom bolo, prečo ten plavčík vyzerá ako postava z Hviezdnych vojen. Ďalej sa k tomu primiešalo aj robenie si žartov z dievčaťa, ktoré im niečo hatlančinou povedalo vetu, ktorá znela ako "Mám krámy", takže státie v rade na idiotský tobogán a počúvanie tlmeného chichotu zmiešaného s výkrikmi na nášho matikára prechádzajúceho cez kúpalisko nebola tá najpríjemnejšia skúsenosť.
Na začiatku výletu som sa zaprisahala, že si nič nekúpim, pretože mi Ďuďo sľúbil, že si môžem nechať peniaze, ktoré mi zvýšia a ja si už nejakú dobu šetrím na B.A.P mikinu. Keď sa teda celá skupinka žiakov vybrala večer do Billy, úspešne som čelila útokom svojich chutí po instantnej polievke a rôznych iných hovadinách. Preto som ochotne pomohla s fotením A. pri regáloch s Grankom, aby som sa aspoň trochu rozptýlila. Nepomohlo to. Dofrasa. Spomenula som si na Granko. Musím ale pokračovať, je tu toľko vecí, ktoré by som chcela povedať a asi to aj tak všetko nestihnem, pretože musím ísť pomôcť Baekhyunovi hľadať Chanyeola. Je tu vysoká pravdepodobnosť, že sa zašil niekde aj s game boyom, aby sa vyhol hre na doktora a sestričku. Snažím sa formulovať vety, ale som stále tak trochu zamilovaná do pesničky 오늘은 꼭. Milujem ju. Bodaj by mali viacej takých pesničiek. Takúto roztomilú stránku B.A.P mám najradšej. Stále mám rada aj ich dynamickejšie pesničky, ale B.A.P sú aj tak kawaii a kawaii pre mňa aj zostanú. (Inak, nedá sa mi nepoznamenať: Zelo je v poslednom čase strašne roztomilý. Ja viem, že už sa pomaly mení na dospelého a ja to vnímam, akoby mi vlastné deti vyrastali pred očami, ale aj tak ho budem stále vnímať ako chlapca, ktorý v pätnástich mal rovnakú výšku ako Yongguk.) Pokračujem v písaní.
Denne som musela znášať pospevovanie si pesničky Wrecking Ball, kde veta "I come like a wrecking ball" znie ako "Aj Kevin lajk a vrééééking bóóóól". Mimo toho som sa snažila ignorovať okrem tohoto spievania aj iné pesničky s Miley Cyrus, tuším tam bola aj tá o topánkach Jordan, na ktorej názov si presne nespomeniem, ale na časť " 'Cause I don't give a fuck" áno.
Celkovo to všetko hodnotím ako dobrý týždeň. Dokonca mi výnimočne ani nevadili určití ľudia, na ktorých som počas školy alergická. Možno som to všetko vnímala iba inými očami. Možno som si uvedomila, že nie je v poriadku každého človeka iba podceňovať, že aj s na prvý pohľad, dokonca aj na druhý, idiotmi sa dá užiť zábava. Niežeby som sa s nimi hrnula do nejakého priateľstva, každopádne sa chcem aspoň touto cestou poďakovať ľuďom, ktorí sa zapríčinili o aké-také príjemné zážitky. Aj keď som sa často mračila, za rúškom mračien som sa vo vnútri aspoň trochu usmiala. Teraz sa môžem vrátiť do obyčajného sveta a plniť si v ňom svoju právoplatnú úlohu.

Despite your indeterminate goodbye,
I'm wandering out of depopulated streets,
hoping to see your clothes blowing in the autumn wind,
your white sneakers, which led me to the world of your crazy fragrance.
It may seem that I'm fine,
but I'm still waiting there for you,
at the end of the world, where you smiled at me for the first time,
with clean and pure smile floating on your cheeks.
Tell me that you haven't evaporated as steam roasted coffee diluted with our stories,
as the café on the corner of the street,
where you used to bring my lost smile,
pack in box with your secrets, tie ribbon, and donate as your reacquired happiness.
Tell me that you're hiding behind a wall,
because my heart is complicated like a puzzle,

missing a piece that was dedicated to your presence.
What should I do to find it?

(*le moja práca. Eh.)

Y.R.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rei-chan Rei-chan | Web | 8. června 2014 v 19:55 | Reagovat

Konečne! *a ešte raz* Konečne! si znova späť :DD som rada že si si výlet užila a že to dopadlo dobre :D a hej takéto podobné a pre mňa stále nepochopiteľné a divné chvíľkové záujmy o j-rock alebo k-pop pesničky poznám o.O zo začiatku som nadšená, ale potom už je toho moc a nebaví ma stále odpovedať na otravné otázky alebo sa hádať, že Tao alebo Luhan alebo Uruha nie sú dievčatá -_-"
aww tá animácia Jongupa *w*
tá ich nová pesnička je strašne roztomilá a úžasná :3 Zelo je v jednu chvíľu tak rozkošný a v inú mi už príde, že strašne rýchlo vyrástol a dospel a je strašne sexy :D tá pesnička mi stále hrá v hlave~

2 Nataly ^^ Nataly ^^ | Web | 22. června 2014 v 17:45 | Reagovat

Ja sa snažím prestať smiať a nejako si utriediť myšlienky, aby som mohla napísať komentár..ale ja fakt nemôžem :D Keď si znova spätne čítam ten mini dialóg s chlapcom, čo ti pripomína dievča.. tak sa zase musím smiať.."Idem vyhadzovať z izby nepotrebný odpad. Zavadzáš mi tu, tak vypni môj tablet a vypadni." ..Počkať, to si mu vážne povedala? Seriously? :'DDD *ide sa vyrehotať do kúta izby*

Myslím, že bolo celkom fajn, že ich takto B.A.P zaujali. I keď.. otázky ohľadom.. ehm, všetkého, k-pop, whatever.. to vie k-popera niekedy fakt otráviť.. :D Ja už som toľkým ľuďom vysvetľovala veci ohľadom k-popu, ako to tam funguje, čo je zač tá a tá skupina, ale zostala som nepochopená. No to je jedno. Nič už nikomu nebudem vysvetľovať. Teda hlavne nie ľuďom, ktorí o to nemajú seriózny záujem. Je plytvanie životnou energiou. Ale aj tak to mohla byť sranda, že prejavili takýto záujem o B.A.P :D S tým som sa ešte nestretla..(neviem vôbec medzi akými ľuďmi žijem, ale som rada, že vedia aspoň rozdiel medzi Severnou a Južnou Kóreou)

Nové hudobné video od B.A.P som si absolútne zamilovala a roztekám sa tu nad ním už nejaký ten čas. Človek by ani neveril, že vedia byť takí roztomilí.. Aww, na zožratie :3 (môžem si ich adoptovať?)

A som rada, že tvoje celkové dojmy z toho výletu boli nakoniec pozitívne a vyhrali nad niekoľkými negatívnymi faktormi ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama