하루만 (Just One Day)

25. června 2014 v 13:37 | 윤 리 |  Denník.
Dnešný deň- zároveň to je jediným dňom v tomto mierne chaotickom týždni- je jediný deň, v ktorom sa môžem venovať svojmu zanedbanému blogu (ehm, sorry, ale posledné týždne som bojovala s čase a topila sa v nedopísaných listoch, viac neskôr), preto som sa rozhodla využiť ho čo najrozumnejšie, dalo by sa hovoriť o istej forme oslavného článku, pretože som 7.ročníkom prešla s jednou dvojkou z fyziky (čo je vzhľadom na to, že mi vychádzali tri dvojky úplne skvelé).
Pretože som večer kňučala ako malé šťeňa, aby som mohla dnes zostať doma, moja mama si vymyslela, že by nebolo odveci ísť sa objednať zubárke na prehliadku. Po včerajšku, keď som sa trepala hore kopcom na kalváriu v rámci "veľmi príjemného branného" v spoločnosti pubertiakov ktorí sa veľmi dobre bavili tým, že sácali dievčatá do poľa s obilninami a šteklili im krky suchou trávou, mi bolo úplne jedno, čo musím urobiť preto, aby som zostala doma. Nemusím snáď ani zdôrazňovať svoje rozčúlenie keď som sa z batoha snažila vyloviť slúchatká ako obranný štít proti hlúpym rečiam typu "Lol, nejakému dievčaťu vypadol z tašky tampón, poďme sa hrať na Edwarda Cullena a Bellu" a ono tie slúchatká zostali doma na starosti môjmu psovi pri mojej posteli. Aghr. Takže som od 8:00 až do 12:30 bola odkázaná akurát na predstavovanie si brutálného masakru každého, kto do mňa hodil suchú trávu. Verte tomu, keby že nie som pod zákonom, už dávno by ten nešťastník ležal v poli zaliaty vlasnou krvou a s konárom v oku na zemi.

Pred dvoma týždňami, presne v stredu, som nejakým zázračným spôsom presvedčila našich, aby ma vzali so sebou do Bratislavy na sestrine príjmačky na vysokú školu. Vo svojom tragickom osude dievčaťa, ktoré si bohužiaľ na svoj vysokoškolský život bude musieť ešte niekoľko rokov počkať, sa dramaticky zamotal hneď po tom, ako môj otec v budove Policajnej fakulty upozornil na jedného fešného Vietnamca s veľmi dobrou slovenčinou. V ten moment sa mi presne na sekundu (v tú istú sekundu Ďuďo s nedôverou na tvári skonštatoval jeho národnosť so zjavným predsieraným nezáujmom v hlase) chcelo plakať, pretože on MOHOL byť P. budúci spolužiak a ja budem mať na vysokej škole za spolužiakov akurát tak polobuzny s inteligenciou na úrovni futbalových hráčov s vyoperovanou prostatou. Akoby toho nebolo málo, vtedy na mňa hlad a prerušil moje snívanie a predstavy o dome v Hanoji a záhrade o rozmeroch 500 metrov štvorcových, spolu s dvoma deťmi a psom rasy nemecká doga menom Choi Junhong.
Chcela som si ho odfotiť, pretože som v ten deň mala so sebou fotoaparát, ale niečo v mojej hlave povedalo, že by to bolo strašne nápadné. Ach áno, môj fotoaparát nie je práve najmenší, má dosť veľký objektív a k tomu mám aj tienidlo proti slnku, to by nebol ten najšťastnejší nápad. Očividne by si myslel, že som nejaký paparazzi.

Ja: I'm sad. Korea vs. Algeria- 0:3
Adriana: Sat stori.
Ja: And I can't touch Jongup.
A.: Stei stronk.

A čo sa týka ostatného harmonického nažívania v mojom vesmíre plnom kpopu, nezmenilo sa absolútne nič. Akurát som včera, presne po roku, začala čítať Twilight. Z nudy. A to musím ešte dočítať Murakamiho. Ach jó.
Mimochodom, zmieňovala som sa v úvode o listoch, všakže? Boli to listy pre jednu z mojich najbližších osôb.
Tie listy boli o šťastí, o smútku, o láske, listy obsiahnuté mojimi názormi na tieto témy. Proste inšpiratívne listy. Prišlo mi zbytočné písať danej osobe listy výhradne iba o mne. Aj keď ide o blízku osobu, nerada by som jej hovorila hocičo o sebe. Robím to veľmi, veľmi nerada a pokiaľ môžem, radšej sa nikomu s osobnými problémami a vecami nezdôverujem. Ide tak o moje presvedčenie, podľa ktorého ľudí moje problémy aj tak nezaujímajú. Celé roky ma trápi utkvelá predstava, že to ľudí netrápi, takže si radosť a smútok nechávam pre seba. Je to tak lepšie. Preto som nikomu nehovorila o svojich nahovno známkach, až pokiaľ som si dvojku z biológie a dvojku z matematiky neopravila na jednotky. V tie dni som myslela, že rozbijem luster od vyskakovania, tak veľmi som sa pri vykrikovaní "YEHET. OHORAT." doma tešila. :-D



Ešte by som vás rada oboznámila so svojimi plánmi na leto. Nakoľko nemám rada slnko a horúčavy, celé dni budem iba sedieť v šatníku a študovať. To je zároveň aj moje hlavné zameranie a priorita. Študovať. Trochu intenzívnejšie venovanie sa cudzím jazykom a astronómii. Vydala som sa do knižnice so zámerom požičať si odborné publikácie a nie tie príliš všeobecné encyklopédie, kde sú fakty, o ktorých ja už dávno viem. Ak sa astronómii venujete ako každý normálny človek, zrejme vám bude stačiť prebehnúť zbežné fakty a čísla očami, no mne, ako niekomu, kto sa tomu venuje iba encyklopédia nestačí. Na môj vkus tam je príliš veľa obrázkov, bez ktorých by som si vystačila. Zvykla som pozerávať dokumentárne filmy na Discovery, ale v poslednom čase mi vadia všetky tie animácie, ktoré zapĺňajú 50% vysielaceho času a ďalších 50% iba všeobecné informácie. Preto som vďačná Ďuďovi, že mi doporučil prednášky Jířiho Grygara. Dajú mi toho viac, ako nejaké americké animácie.
Myslím si však, že bude veľmi ťažké nájsť nejakú dobrú publikáciu v našej mestskej knižnici, kde mi knihovníčky nedovolili požičať si McBetha, takže si odvtedy mama chodí požičiavať všetky intenzívne superakčné dramatické knihy na svoj preukaz. Muhaha.
Z tohoto textu vyplýva nasledovné: celé prázdniny budem zašitá niekde v tieni s výnimkou hodiny pri bazéne a odbehnutiu si za počítač napísať nejaký článok. Ozvem sa najneskôr na konci júli. Tak zatiaľ. Annyeong.

Y.R.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rei-chan Rei-chan | Web | 30. června 2014 v 21:35 | Reagovat

Som rada, že si tu pridala ďalší článok~
Gratulujem ti k podarenému vysvedčeniu :3
prečo vždy keď vidím tú prvú animáciu sa musím na Chanyeolovi smiať? :D
Nenávidím keď si zabudnem sluchátka >.< lebo bez nich nedokážem prežiť a tiež sa mi už veľakrát stalo že som si ich zabudla či už do školy alebo na výlety a potom som sa zožierala nudou =_= :D
:DD a úplne ťa chápem tiež by som mala chuť tých spolužiakov zabiť :D
Ten Vietnamec musel byť zlatý :33
v poslednom čase nemám ani ja čo čítať lebo som už všetky knihy čo mám doma prečítala :D Twilight som prečítala všetky časti okrem poslednej ale to bolo naozaj dávno keď som na tom bola dosť závislá a nepočúvala som j-rock a ani k-pop o.O ale minulý týždeň tiež nechýbalo veľa od toho aby som to z nudy začala tiež čítať :D
Hlavne si uži prázdniny~ Teším sa na ďalšie tvoje články :3

2 Miya Miya | Web | 8. července 2014 v 13:17 | Reagovat

Och bože chýbalo mi čítať tieto tvoje deníkové záznamy, ktoré sú pomaly plné sado-maso, ako by si zabila svojich spolužiakov a ako ich neznášaš...a to, že všetko to na seba napája. Bože, ja neviem písať také vety :D
Ináč mi príde veľmi zaujímavé, že sa ty zaujímaš o astronómiu. Ako mňa zase také veci vôbec netrápia a o Discovery ani nezakopnem, ale mali sme na škole predmet astronómiu....jop. Tak ti držím palce s tým študovaním :D Dúfam, že ťa na svojom blogu ešte uvidím. Pooooomaly sa tám dáko vraciam :)

3 beepinka beepinka | Web | 15. července 2014 v 12:35 | Reagovat

Držím ti palce se studiem. Taky se zítra pustím do němčiny :) Chci být v jazycích (ájina,němčina)fakt dobrá!!!!!
Takže jsi teď ukončila sedmou třídu? wow...podle stylu psaní tu na blogu působíš starší! (myslím mentálně)No...gratuluji ti k nádhernému vysvědčení!:) A přeju ti krásné prázdniny^^)/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama