Duben 2014

Fanfiction n.1

25. dubna 2014 v 16:13 | 윤 리 |  Poviedky.
Annyeong, pokémoni,
toto je historicky prvýkrát, čo píšem nejakú fanfiction najmä z toho dôvodu, že som sa tomu neskutočne zo začiatku bránila- najmä, keď som si predstavovala samú seba ako hlavnú postavu, čo je istým spôsobom druh sci-fi- ale ráno pri káve ma napadla spásna myšlienka, že by možno nebolo odveci nejakú tú poviedku o tom napísať.
Potrebovala by som ešte pre ňu vymyslieť nejaký názov a neviem si s tým poradiť, hádam ma niečo napadne. Pokiaľ by vás niečo napadlo, kľudne mi dajte vedieť do komentárov. :-)
Enjoy.

List B.A.P

24. dubna 2014 v 14:53 | 윤 리

Môj život je v ruinách alebo kedy mám pohreb.

14. dubna 2014 v 18:00 | 윤 리 |  Denník.
A tak tu sedím, práve mi zovrela voda na čaj a ja ten zvuk ignorujem, pretože sa snažím vysporiadať s tým, čo som za posledných 5 hodín zažila. Fakt neviem, či svoj doterajší šok prežijem. Potrebujem svoju pravidelnú dávku kyslíka, ktorého sa mi nedostáva v posledných minútach toľko, čo by som potrebovala, preto mám pocit, že pomaly, ale isto umieram. Áno, zase k-pop a áno, zase ide o B.A.P a EXO. Nenávidím tých zmrdov. Fakt moc. Nenávidím ich na Pluto a naspäť osemstomiliónov krát. No nie sú ich ksichty dostatočný dôvod na to, aby som ich neznášala?
Nie, pokiaľ chcete odôvodnenie, nájdete ho v celom článku. Za vašu psychickú ujmu neručím. Vytočte rýchlu predvoľbu na záchranku, pokiaľ by ste ju potrebovali (a to sa stavte, že ju budete potrebovať)


Výpis č. 3

10. dubna 2014 v 20:32 | 윤 리 |  Denník.
Odkedy chodím domov autobusom a snažím sa ignorovať niekoho, kto mi dokonale brnká na nervy, sú moje poznámky zo škole filozofie skutočne mizerné. Niežeby to nebolo v rámci môjho záujmu. Skutočne by som aspoň na jeden deň chcela byť človekom, ktorý nerozmýšľa o veciach tak veľmi, ako ja. A viem, že pravdepodobne to nie je na škodu (aká irónia, že práve počúvam It's not a bad thing), ale niekedy by som si radšej priala nemať ju. Hlavným problémom môjho svedomia je vytvárať si imaginárne problémy. Problém č.1- som sakra paranoidná, alebo na mňa v noci niekto pozerá?
Napriek tomu tomu ma to nedesí, je to však veľmi divný, zmiešaný pocit, ako keď vám niekto nakúka cez plece počas čítania novín. Ale napĺňa ma to nepopísateľným pocitom, akoby som sa vyžívala v myšlienke, že na mňa niekto myslí. Uhm, fajn.

Mrs. Everglot:,,It's a terrible day for a wedding."
Mr. Everglot: ,,It's a sad, sad state of affairs we're in,"
Mrs. Everglot: ,,That has led to this ominous wedding."
Mr. Everglot: ,,How could our family have come to this?"
Mr. and Mrs. Everglot: ,,To marry off our daughter to the noveaux-rich."
Mrs. Everglot: ,,They're so common,"
Mr. Everglot: ,,So coarse."
Mrs. Everglot: ,,Oh, it couldn't be worse!"