Výpis č. 1

20. března 2014 v 16:39 | 윤 리 |  Denník.
Nakoľko stále neexistuje prístroj, ktorý by obohatil môj mikro-ľud o zápisky z môjho života, všeobecne naplnené totálnou ničotou, rovnako, ako mysle mojich rovesníkov pri písomke z dejepisu a témy Habsburgovská monarchia, musím sa snažiť písať zmysluplne. Nie je to nič ľahké, nakoľko sedím v obývačke a nedobrovoľne počúvam reklamu so Zlatanom Ibrahimovičom na nejaké auto- čo nie je Mitsubishi, Subaru a ani Suzuki- a snažím sa pritom nemyslieť na to, ako mi pravdepodobne nejaký rušivý element naruší moje pokojné písanie. *o sekundu neskôr* ,,Pekní ľudia to majú ľahšie," prehovorí nejaký metrosexuálny herec zo spoločnosti Disney (áno, už viem ako sa volá, Alex Pettyfer, bože, vadí mi ako nohavice s potlačou Galaxie). Stále mám trochu problém privykať si na slovenské televízie. Y: "Emma, nie, nezačni znova s tým monológom o slovenských televíziach, prosím, ušetríš tým tri roky vojny a milióny ľudských životov." Ja: "A to hovorí niekto, kto je vlastne dačo ako Hitlerova zreinkarnovaná pravá ruka, všakže?" Y: "Máš tým na mysli vašu geografikárku?"
Nie, chcem sa ospravedlniť, že som tu nebola asi tak dlho, že Lee Soo Hyuka na pozadí začína obrastať brečtan a pavučina. Mimochodom, viete, že Kim Soo Hyun ide to armády? *prikladá si vreckovku k očiam* TT_TT Vlastne to je obdivuhodné, aké odhodlanie má, ale aj tak... ako človek, ktorý je od prírody veľmi paranoidný a čo sa týka normálnych vecí, ako dotýkanie sa mojej mp3, modrého fascikla s výstrižkami, kresbami a básničkami, vždy mám podozrenie, že mi to zoberú a pokúsia sa mi to napchať do úst. A to je vec, ktorá výrazne komplikuje môj život, oveľa viacej ako posadnutosť precíznosťou (mali by ste vidieť moju skriňu, komínky všade).

Celý svoj vesmír momentálne orientujem na Weekly Idol, pretože konečne to má anglické titulky a práve som si uvedomila, ako neskoro som tie titulky zaregistrovala, nakoľko to na nete je už asi tak dva týždne. Whatever. Hlavne, že to vidím. Videli ste to niekto? Himchan je ako Káčer Donald neprekonateľný. Himchan vyzerá, akoby bol oddaným fanúšikom Káčera Donalda, nakoľko mi ho niekedy pripomína.

Môj život sa doteraz neubral žiadnym vzrušujúcim smerom. Možno to je hlavný dôvod mojej dlhšej odmlky. A vôbec neviem, čo sem mám napísať, pretože viac-menej beriem tento článok ako povinnosť, pretože už nejaký ten čas mám zo seba zlý pocit. Neviem sa prinútiť dopísať tú hlúpu poviedku, ktorú si každý deň otváram s myšlienkou, že ju hádam dokončím a každý deň sa zaseknem v polovici jednej vety a začnem škúliť na monitor. Skúšala som svoju obvyklú metódu- zapla som si výber od Chopina, no tentokrát to nezaberá, asi musím byť znova frustrovaná na to, aby som napísala čo i len jednu hlúpu vetu. Ani tento článok sa mi vôbec nepáči, pretože takýto článok bez irónie a celkového zveličovania prišitému k mojej osobe ako tieň (Peter Pan si svoje obete vyberá, ako vidím...), nie je môj štýl (nechcela som to znova písať do zátvorky ale znova ma napadol Wu Yi Fan). Len čo dopíšem článok, idem si posedieť na strechu nášho domu, čo už nejakú chvíľu patrí k mojim súčastiam dňa, rovnako, ako mail s mojou kamarátkou z Vietnamu. Kľudne by sme mohli kecať aj po slovensky"česky, nakoľko N. žije už 10 rokov v Prahe, no angličtina mi dodáva pocit väčšej *hľadá správne slovo* socializácie vo svete k-poperov, pretože si čoraz viac uvedomujem rôznorodosť našej komunity. A potom tu je ešte Charlotte. Naša spoločná konverzácia je niečo, čo už je súčasťou môjho života. Myslím, že internetoví priatelia vás vnútorne obohatia o pocit "normálnosti", keď prídete na to, že nie ste jediné dievča vo vesmíre, ktorá má v hudobnom playliste okrem k-popu aj Muse, Depeche Mode, Birdy, Chloe Howl, vážnu hudbu a prakticky všetko okrem amerického rapu a folklóru.
Už nejaký ten čas sa venujem... nesmejte sa... bojovému umeniu. Sama. Bez tréningu. Mama vkuse frflala, vraj to pre mňa nie je dobré a ona nebude podporovať čínske- huehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehehahahahahahahahaha- násilie. Darmo by som jej s vtipno-zamračeným výrazom vysvetľovala, že v skutočnosti to nie je nič násilné, nakoľko na tých kruzoch učia využívať svoju silu iba v nevyhnutných situáciach a neubližovať slabším. Okrem toho to je podľa mňa aj kus umenia, no moja mama so svojími nepriestrelnými argumentami ako kartón nechce ustúpiť, takže som všetko prebrala do vlastných rúk. Možno sa pri tomto opise začnete smiať, každopádne, nedivila som sa. A možno by som to ani nemala hovoriť, pretože si nemyslím, že takto sa to má cvičiť, ale už som začala, tak to dopoviem. Potiahla som zo špajze metlu a odmontovala tú rúčku, takže s tým sa učím narábať *výbuch smiechu*. No a mali by sme mať doma aj palice z bambusu, tie použijem, keď mi znova padne tá tyč na hlavu (človek by neveril, aká ťažká vie byť rúčka z metly). Nikomu som to doteraz nehovorila, nakoľko ma všetci doma (všade) dosť podceňujú. Nespomenula som doma, že ma telocvikár prihlásil na atletický beh na 800 metrov, však počkajte, ak tam pôjdem, prekvapím tým nielen seba, ale aj celý vesmír, to sa stavte.

Dneskajšok bol celkom fajn. Z celkového počtu trinástich detí plus jedno podivné individuum zvané Izabela Lakatošová, obecne nazývaná Miss Maďarsko (po slovensky vie povedať iba "Daj pokoj" a je to asi také efektívne, ako keď na nás triedny kričí, aby sme sa utíšili) nás do školy prišlo vrátane mňa iba osem. Dôvod? Všetky dievčatá z obidvoch tried išli na nejaký futbalový turnaj. Ohľadom toho som bola dosť skeptická, no môj večný skeptizmus má niekedy trhliny. V skratke- celý deň zahŕňal zábavu od kopania si lopty na priestore 2x4 metre, cez krivenie štvorhrotových vidličiek na obede až po desaťminútové nahadzovanie nástenky na klinček, nakoľko sme sa KONEČNE rozhodli dať dolu tú otrasnú vianočnú výzdobu. Už by sa len zišlo dať preč ten vianočný stromček... ale vlastne... stačí iba dať dole ozdoby a kľudne to môže slúžiť na letnú výzdobu "Leto poľovníkov alebo aké výhody prináša opaľovanie sa pod umelou jedličkou".
Tak to by bolo asi všetko. Fakt neviem, čo napísať. Á... N. mi rozpráva príbeh v češtine a P. si práve ovoňala svoju papuču, takže v záujme vás opúšťam túto planétu. Sayonara!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 beepinka beepinka | Web | 22. března 2014 v 22:22 | Reagovat

Nový weekly idol s B.A.P jsem již viděla..bylo to super :D! Him je fakt někdy,jako kačer xDDD Psaní si s tou dívkou musí být fajn ^^   Muse, Depeche Mode znám taky..dobré songy mají :)
-
Jo ...taky jsem to nečekala,že se mi tam takováhle příhoda s krásnými asiaty stane :D!! jinak děkuju ^^) Lisabon je fakt pěkné město :3

2 Rei-chan Rei-chan | Web | 23. března 2014 v 15:06 | Reagovat

máš veľmi pekný nový dess :3 taký jarný a tie sakury sú tam krásne *w* a dúfam že čoskoro dopíšeš poviedku, už sa moc teším :3 píšeš úžasne a tiež aj veľmi rada čítam tvoje výkecy :D
bojové umenie :DDD prečo som si hneď spomenula na Taa? :D mno každopádne dúfam že sa ti v tom darí :D
Muse majú skvelé pesničky *-*
a Himchan...mne pripomína škrečka o.O naozaj neviem prečo :DD

3 Nataly ^^ Nataly ^^ | Web | 25. března 2014 v 23:03 | Reagovat

Alex Pettyfer.. Voľakedy som ho strašne žrala :D Asi niekedy v období, keď som videla film "som číslo 4".. Tuším, tak sa to volalo. I keď tým číslom si nie som istá.. Mala som dokonca jeho plagát na stene. Celkom fešák. Aspoň pre mňa v období ešte pred tým, než som zamerala celú svoju pozornosť na Aziatov.
Weekly Idol som zatiaľ videla iba s EXO. Ale mala by som si pozrieť aj diel s B.A.P .. Ale tuším aj so Super Junior som kukala, ak ma pamäť neklame. Je to strašne dobrá variety show. Keď nebudem mať čo robiť, pozriem si nejaké časti s ďalšími skupinami.. A taktiež sa chystám ešte na After school club.. či ako sa to volá. Aghh.. moja chromá pamäť je na tom fakt zle..

Ja si vážne neviem predstaviť, ako sa sama oháňaš tyčou z metle :D Tá predstava ma celkom dosť zabíja. Ale hneď si spomeniem na Taa, keď je reč o bojovom umení. EXO sa mi rve vždy do mysle. Voľakedy by ma napadol hneď Jackie Chan.. Ale teraz nieee, proste Tao.  Ja som sa zase začala venovať boxu. Oco dotrepal domov boxovacie vrece.. na moju a bratovu žiadosť ..a tak obaja boxujeme. I keď mňa z toho vždy na druhý deň bolia ruky a ramená a nadávam, že čo to vlastne zrábam.. preboha.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama