Káva.

6. března 2014 v 17:17 | 윤 리 |  Poviedky.
Dni sa míňali, a ako odchádzali nekonečné, prebdeté noci, vyparovala sa aj moja depresia. Prišla jar. S ňou svitlo Slnko aj do môjho života. Bezdôvodne mi prišli dni krásne. Kým som sa kochal výhľadom na Osaku pod mojími nohami, dostal som neuveriteľnú chuť ísť do mesta a znova zažiť to, čo ponúkajú iba veľkomestá. Z môjho pohľadu to nebol obyčajný piatkový ruch. Boli to tisíce ľudí s tisíce príbehmi. Každý niekde smeruje. Svoje smery mení neustále, rovnako ako vietor veje váš život do neznámych končín a v tej neprebádanej ceste nájdete svetlo, ktoré vás ponesie až k cieľu. Presne tak som sa cítil. Usmieval som sa na úplne neznámych ľudí, a niekorí mi ho aj opätovali. Jedného rána uprostred marca som si uvedomil, ako dlho sme sa s Yumi nestretli. Volávali sme si, no nie je to také, ako keď sa stretneme. S Yumi prichádzala vždy aj dobrá nálada. Keď stála v dverách s aurou vyrovnanosti, zároveň dverami prišla nevidíteľná a takmer hmatatelná nálada. Usadila sa na vysokej barovej stoličke a zotrvala tam dlho po Yumiinej návšteve. Nikdy som nevedel pochopil, ako dokáže Yumi v takom mladom veku víriť okolo seba veselosť a spokojnosť. Drobné pery roztiahla do širokého úsmevu a svojou srdečnosťou pohľadila moje zmysly. Na chvíľu som sa s ňou cítil ako v nebi. Z tohoto pohľadu by som Yumi za inú sestru nevymenil. Bola to najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť. Vylovil som telefón a vytočil to známe číslo...

S Yumi sme sa dohodli na kaviarni, do ktorej chodíme už roky. Hoci Yumi nepije kávu, kaviarne na ňu pôsobia priam nostalgickým dojmom. Vôňa praženej kávy sa vznáša v vzduchu presýtenom nekonečným množstvom príbehov a mieša sa s ruchom bežného dňa, ktorý sa po prekročení prahu kaviarne rozplynie a splynie s pálenými tehlami stien. Kaviareň zaujala miesto na pokojnej ulici, kde sa chodia ľudia nadýchať vzduchu so spomienkami. Slnečníky stoja pod nočnými lampami ako strážcovia poriadku, sledujú každučký krok v uličke a dávajú pozor na to, aby každý zákazník vychádzal z kaviarne spokojný a so silami na pokračovanie bežného pracovného týždňa. Počas chladných zimných dní vás privítalo teplo rynúce sa z kaviarne a nezameniteľnou atmosférou vás lákala nahliadnuť do celkom iného sveta- sveta v opojení kávy. Káva v kaviarni bola z môjho pohľadu majstrovské dielo. Po splynutí so zmyslami sa začala pena rozplývať na jazyku a nevsiakla hlboko len do vášho jazyka, ale aj do vášho vnútra. S každým dúškom ste sa cítil čoraz viacej vzdialený od realného sveta, akoby sa načisto vyparil, zanechal kráter vo vašej mysli a nikdy sa nevrátil naspäť.
Keď som uvidel tú známu ebenovú ofinu, zastrihnutú podľa pravítka, ihneď sa dostavil pocit bezdôvodného šťastia a radosti. Akonáhle som zatvoril dvere na kaviarni, Yumi zdvihla hlavu od hrubej knihy. Jej pohľad spočinul v mojom a naraz sme sa usmiali. Neklamný znak toho, že aj ona sa teší mojej prítomnosti tak, ako ja z jej. Na drevenom stole už stála káva, z ktorej sa valila para a stúpala až k stropu a na druhej strane obíjmala rukami šálku s horúcou čokoládou.
,,Ahoj, som tak rada, že ťa vidím," privítala ma slovami a rozbehla sa ku mne, aby ma objala. Yumi ma málokedy obíjmala. Naposledy pred
dvoma rokmi,keď zomrel otec. To bola ale iná situácia. Je tu pri mne a teší sa mojej prítomnosti.
A ja jej. Usadím sa na stoličke a dlho na seba hľadíme. Nevieme, kto prvý začne, ako začne, je iba dôležité, že sme po dlhých mesiacoch spolu ako brat a sestra. Nakoniec sa ozve ona: ,,No nie je takmer šťastie, že tu spolu sedíme, aj keď je svet malý? Osaka je s porovnaním s celým svetom nič a nevieme si k sebe nájsť cestu."
,,Akoby bola táto kaviareň stredom vesmíru," zasmejem sa.
,,Momentálne je. Táto kaviareň je skrytým zázrakom," dodá Yumi, ,,Čokoľvek zlé za tie mesiace ubehlo, v tejto kaviarni stráca zlo pravý význam."
,,A všetko dobré prichádza na jazyk. Keď už o tom je reč, čo je nové?"
,,Asi nechceš počuť tie nudné reči o tom, ako sú všetky školské dni jeden ako druhý, rovnako ako hranolky v McDonalde, všakže?" opýta sa a odpije si z horúcej čokolády.
Usmejem sa. Zavrtím hlavou.
,,Pravdaže, do školy chodím. Dalo by sa povedať, že som dobrá žiačka, no to nie je v mojom živote podstatné, vieš? Momentálne sa mi páči jeden chlapec. Samozrejme, vyzerá ako vyzerá, ale v hlave nič nemá."
,,Jedna vec je, že je idiot, ako ho popisuješ a ďalšia to, ako vyzerá. Pokiaľ ho vnímaš ako idiota, tak si doňho neni zaľúbená."
,,Vieš, ako každé dievča som mala obdobie, že som sa kvôli tomu trápila."
,,A trápiš sa ešte?"
,,Už nie. Je to uzavretá kapitola. Nemienim znesvätiť túto kaviareň niečím takým," zasmeje sa, ,,Čo máš nové ty?"
,,Čoby som mal? Stále som doma. V poslednom čase chodím dosť do mesta a spoznávam ľudí. Teda, nie reálne, skôr si ich obzerám. Páni, bývam v Osake celý život, naozaj som bol až taký slepý? Osaka je skutočne rôznorodá."
Yumi prikývne. ,,To nie Osaka je rôznorodá, ale ľudia a poslania. Povrchne je každé mesto na svete- každulinké jedno- rovnaké. Rovnaké bledé, šedé a kockaté administratívne budovy, ktoré by sa bez tých ľudí jedného dňa zrútili. S ľudmi, hoci na pohľad rovnakými, sú to ale budovy prekypujúce životom."
,,Máš pravdu." Po chvíľke rozmýšľania dodám: ,,Vieš, táto kaviareň je príklad toho, ako ľudia nevedia, čo majú pod nosom."
,,Ako to myslíš?" nechápe Yumi.
,,Nehovorili sme o tom, ako som si nikdy nevšimol rôznorodosť Osaky? A táto kaviareň je tiež rôznorodá. Na pohľad je celkom obyčajná, zabudnutá kaviareň na rohu zabudnutej ulice uprostred moderného veľkomesta, no pokiaľ sa zadívaš pozorne zistíš, že to je miesto s kopou historiek."
,,Najskôr to vnímaš správne. Toto som si zase nikdy neuvedomila ja."
,,Život je dlhý. A čo myslíš, na čo? Pretože si musíš uvedomiť niektoré fakty. A na to poznanie treba niekedy celý život."
,,Očividne vieš, ako využiť svoj voľný čas," podpichne ma, ,,ty skrátka vieš, ako vynakladať so svojou samotou."
,,Nad čím iným by mal človek osamote rozmýšľať, ak nie o sebe a svete naokolo?"
,,Napríklad nad tým, prečo si stále sám."
,,Veď dobre vieš, že v mojom živote je iba jediná."
,,A kto?"
,,Ty."

Y.R.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rei-chan Rei-chan | 6. března 2014 v 20:11 | Reagovat

hneď ako som si toto prečítala ma pochytila taká B.A.P nálada a musela som si zapnúť coffee shop :D úplne sa táto pesnička tomuto hodí...a idem si to prečítaj aj hneď s touto pesničkou :D
...
ten koniec bol pekný :3 celá poviedka je krásne napísaná *w* veľmi sa teším aj na ďalšie tvoje poviedky, rada ich čítam :33

2 Tohru- Tohru- | E-mail | Web | 6. března 2014 v 20:23 | Reagovat

Krásne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama